Slnko pomaly zapadajúc nad obzorom,
a sním den, ktorý pomaly sa končí,
sfarbený obzor i jemný vánok,
preháňajúci sa krajinou ktorá mlčí.
Nehybné čiary na oblohe,
lemujúce prvé hviezdy,
a knemu život jednoduchý , bezfarebný i pestrý.
Všetko je tu , a stále plynie,
nehladiac na nás,
rodí sa i hynie.
Hluk mesta i dediny,
príroda čistá, no aj ľudské spodiny.
Všetko je tu, a my jediný
ktorých život túto krásu lemuje,
chceme všetko spochybniť,
dosiahnuť očistu a novú modernu ,
nehladiac na to, že zničíme prírodu,
prírodu nádhernú.
Farebný obzor pomaly vyhasína,
prichádza noc,
a sním temnota i zima.
Nech stane sa čokoľvek
či dobré, a či zlé príde,
tak či onak , jedno je isté , nepochybné,
že zajtra opäť slnko výjde.